.png)
Prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc. patří k předním slovenským odborníkům na občanské právo a právo duševního vlastnictví. Jeho dlouholetá pedagogická a publikační činnost ovlivnila generace právníků, přičemž se věnuje jak výuce, tak komplexnímu zkoumání nových právních výzev, včetně autorského a patentového práva. V rozhovoru se ohlíží za svou kariérou, hodnotí proměny slovenského práva, představuje svůj přístup ke studentům i spolupráci s nakladatelstvím a sdílí pohled na to, co právní věda a vzdělávání mohou nabídnout současné společnosti.
Videopozdrav prof. Petera Vojčíka našim čtenářům
Můžete popsat, jaká byla Vaše profesní cesta od studia práva až k dnešní pozici profesora občanského práva. Co Vás k tomuto oboru nejvíce přitahovalo?
V čase, keď som končil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, tak práve vtedy sa otvárala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V tom čase som stretol v Bratislave pána prodekana, ktorý pomáhal zabezpečovať pedagógov pre novovznikajúcu fakultu v Košiciach, a pri tejto príležitosti sa ma opýtal, či by som nechcel ísť učiť na fakultu do Košíc. Povedal som „áno, ale len ak na katedru občianskeho práva“ a jeho odpoveď bola „výborne, máš ju!“. Tak vyzeralo skrátené a neformálne výberové konanie.
Váš profesní život je dlouhodobě spojen s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košicích – jak se za více než pět desetiletí proměnilo právnické vzdělávání, které tam spoluvytváříte?
Áno, ako som už spomenul, po ukončení štúdia som nastúpil na fakultu do Košíc. Vzdelávanie študentov sa zmenilo hlavne v jednej podstatnej veci a tou je, že učitelia začali vykonávať prax ako advokáti a rovnako tak aj študenti popri svojom štúdiu sa snažia získavať prax už skôr, než skončia školu. To je veľmi dôležité hlavne pre pozitívne právne vedy. Mnohí, hlavne z vedenia školy, mali výhrady, či dokonca boli pohoršení tým, že učitelia majú aj svoje firmy. Na to som vždy odpovedal, po prvé z peňazí fakulty mladí učitelia nevyžijú a po druhé, to podstatné, že majú prax. Rád som používal príklad z medicíny, keď som sa pýtal: „videli ste už prednášať chirurgiu lekárom, ktorý neoperuje?“ Jednoznačne sa prednášky a semináre, či praktické cvičenia zatraktívnili a stali sa pre študentov zaujímavejšími, pretože sa mohli oboznámiť s prípadmi z praxe a navrhovať ich riešenia.
Čo mi ale dosť prekáža je to, že sme nepokročili v modernizácii výuky z hľadiska zaužívaných foriem. Stále nepovinné prednášky každý týždeň plus povinné semináre, či cvičenia. Doba sa zmenila aj pokiaľ ide o vyťaženosť študentov. Mnohí pracujú popri štúdiu a tak samozrejme na nepovinnú výuku každý týždeň niet času.
Jako vedoucí katedry občanského práva jste se dlouhodobě věnoval rekodifikacím slovenského soukromého práva. Jak hodnotíte současný stav rekodifikace občanského práva na Slovensku a kam se podle Vás občanské právo ubírá?
Súčasný stav je taký, že pomerne rýchlym tempom prebieha vyhodnocovanie pripomienok k návrhu nového občianskeho zákonníka. Naháňa sa čas, a je veľká snaha aby najneskôr v apríli návrh už prerokoval parlament.
Treba však poznamenať, že nemožno očakávať, že by v dohľadnej dobe bol prijatý akýsi európsky občiansky zákonník. Také snahy snáď ani nie sú. Je všeobecne známe, že sú ale tri oblasti súkromného práva, ktoré sú ovplyvňované európskymi Smernicami, ale hlavne Nariadeniami. Ide o oblasť ochrany osobných údajov, ochrany spotrebiteľa a ochrany duševného vlastníctva.
Jaké jsou rozdíly mezi rekodifikací občanského práva v ČR a připravovanou rekodifikací občanského práva na Slovensku?
Dovoľte malé poobhliadnutie do minulosti. Prvý dekrét som ako člen rekodifikačnej komisie dostal ešte za federálnej vlády kedy sa pripravoval nový občiansky zákonník. Po rozdelení sa samozrejme vytvorili rekodifikačné komisie v Českej republike a na Slovensku. Bolo ich viacero. Jeden čas som dokonca bol aj predsedom komisie a zase jedno obdobie som nebol ani radovým členom. Ako je všeobecne známe v Českej republike bol prijatý nový OZ v roku 2012 a účinnosť nadobudol v roku 2014. Budúci rok (2027) by mal nadobudnúť účinnosť nový občiansky zákonník aj na Slovensku, samozrejme za podmienky, že prejde legislatívnym procesom. Bude to už 40 rokov od kedy sa začali práce na rekodifikácii Občianskeho zákonníka.
Ja som bol dosť sklamaný po prijatí nového občianskeho zákonníka v Českej republike, že tu nebol daný väčší priestor pre oponovanie navrhovaného znenia. To isté sa deje aj na Slovensku. Tie lehoty na pripomienky sú naozaj veľmi krátke. Akceptácia pripomienok je všelijaká. Som z toho smutný, pretože podľa môjho názoru sú mnohé nové zásahy nešťastné a zlé.
Takže, tak ako ste si vy zvykli na nový občiansky zákonník, neostane nám nič iného ako si zvyknúť na ten náš. No ale predsa len jedna vec sa podarila. Nejakými zásahmi sa podarilo rodinné právo vylúčiť z návrhu a nebude súčasťou nového slovenského občianskeho zákonníka, čo som niekoľko rokov navrhoval. Treba nechať zákon o rodine a niet dôvodu ho násilne vtláčať do občianskeho zákonníka, aj keď tomu tak bolo v dávnejšej minulosti.
Vaše odborné zaměření zahrnuje i právo duševního vlastnictví, autorské právo, známkové či patentové právo. Co Vás přivedlo k tomuto směru a jak jej hodnotíte ve světle dnešních technologických změn?
Keď som nastúpil na katedru v roku 1973, už tam okrem vedúceho katedry, boli dvaja kolegovia, tak mi vtedajší vedúci katedry povedal, že zatiaľ sa nikto nevenuje (a ani nechce) autorským a priemyselným právam (označenie duševné vlastníctvo sa v tom čase nemohlo používať…) a určil mi, že sa tomu mám venovať ja. Vtedy to na katedre vnímali skôr ako trest než výsadu, ale ja som za to dodnes veľmi vďačný. A tak som sa hneď od začiatku môjho pôsobenia v pedagogickej, ale i vedeckej sfére venoval tejto problematike.
Rozvoj a skutočný obsah práva duševného vlastníctva nastalo až po roku 1989. Bolo potrebné prijať úplne nový zákon o vynálezoch, lebo ten pôvodný bol v rozpore s medzinárodnými dohovormi a dohodami a nestačila iba novelizácia. A tak sa prijatím zákona č. 527/1990 Zb. začala rekodifikácia predpisov práva duševného vlastníctva, osobitne priemyselných práv. Samozrejme, vstupom Slovenskej republiky (a aj Českej republiky) do Európskej únie sa na ochranu duševného vlastníctva začali klásť oveľa vyššie nároky, museli sme sa prispôsobiť európskej legislatíve a Súdny dvor Európskej únie svojou judikatúrou prináša ďalší rozmer výkladu a chápania duševného vlastníctva. Súvisí to aj s tým, že technologické zmeny a vývoj ide veľmi rýchlo dopredu a právo nie vždy stačí reagovať na tieto zmeny. Predovšetkým v autorskom práve dochádza rozvojom internetu k zásahom, ktoré sú často nekontrolovateľné. Umelá inteligencia nastoľuje zásadné otázky, ako sú vytvorenie diel pomocou AI, otázky zodpovednosti a iné.
Kniha Právo duševného vlastníctva je komplexní souhrn problematiky autorského práva a průmyslového vlastnictví. Co Vás inspirovalo k jejímu vzniku a jaký ohlas má u studentů a odborníků z praxe?
Bol som veľmi rád, že sa nám podarilo túto publikáciu, prvú tohoto druhu na Slovensku, ale i v Českej republike, vydať vo vydavateľstve Aleš Čeněk s.r.o. Avšak aj napriek tomu, že bola veľmi vysoko hodnotená, bola veľmi rozsiahla, no nemala taký odbyt ako by sa to z hľadiska vynaložených nákladov vyžadovalo. Odborníkov, ktorí vedeli oceniť jej komplexné spracovanie nebolo a nie je veľa. Dodnes ma ale veľmi mrzí, že som nenašiel pochopenie a podporu u spoluautorov aby sme vydali túto publikáciu v menšom rozsahu, ktorá by bola určená najmä pre študentov. Nakoniec nás predbehli a na trh uviedli podobné publikácie iní autori.
Vaše spolupráce s vydavatelstvím a nakladatelstvím Aleš Čeněk zahrnuje publikace, které jsou i pro české čtenáře přístupné. Jaký význam má pro Vás práce s tímto nakladatelstvím?
Už samotný fakt, že vlastne takmer všetky moje publikácie boli vydané v tomto vydavateľstve svedčí o veľkej dôvere a hlavne, že práca celého kolektívu je profesionálna a na výbornej úrovni. Nedávno sme vydali učebnicu Občianske právo hmotné už 4. vydanie. V neposlednom rade je veľkou výhodou pre študentov, že publikácie vydané v tomto vydavateľstve sú cenovo výhodnejšie ako od iných vydavateľov. Čo mi chýba v Košiciach je to, že tu nemáme jednu kamennú predajňu publikácii z rôznych oblastí a žánrov z vydavateľstva Aleš Čeněk, s.r.o.
Jste autorem také učebních pomůcek a komentářů k občanskému právu (například učebnice Občianske právo hmotné). Jaký je podle Vás ideální poměr mezi akademickým bádáním a praktickým výkladem pro studenty a praxi?
Každý autor odborného resp. vedeckého diela si musí uvedomiť, komu je primárne určená a teda pre koho píše. Tým, že sa všeobecne na právnických fakultách posunula výuka občianskeho práva už do nižších ročníkov, musíme zvoliť taký štýl písania aby sme doslova „uviedli“ študentov do štúdia pozitívnych predmetov, osobitne súkromného práva. Výklad musí byť veľmi zrozumiteľný. Mnohé inštitúty je potrebné priblížiť ako to funguje v praxi. V učebnici nemáme taký priestor aby sme mohli podrobne a komplexne vykladať uplatňovanie noriem občianskeho práva v praxi. Tu je potrebné pri učebniciach dbať na to, aby ten text bol aj z tohoto pohľadu vyvážený. Pre autora učebnice je dôležitý ohlas, a ak študent povie, že sa mu to dobre číta, že je to zrozumiteľne napísané, tak je to veľké plus. Spomínam na takú milú príhodu. Cestoval som asi pred 5 rokmi vo vlaku z Košíc do Bratislavy a oproti mne sedeli dve slečny a mali v rukách našu učebnicu. A ja som sa ich opýtal, či študujú v Bratislave alebo v Košiciach? Odpovedali mi, že v Bratislave. Hneď na to som sa ich opýtal: „A to sa učíte z učebnice z Košíc?“ Slečna mi povedala, že je dobrá a spýtala sa ma či ju poznám. Odpovedal som, že trochu. Tak som im povedal, že to je krásny darček toto počuť. A samozrejme už som musel odkryť svoju identitu, a dokonca ma požiadali aby som sa im podpísal na učebnicu.
Jak vnímáte současnou úroveň právnického vzdělávání na Slovensku ve srovnání s Českou republikou a dalšími evropskými zeměmi?
To je dosť ťažká otázka. Ale začnem tým, že na Slovensku máme veľa právnických fakúlt, čo samo o sebe už nepridáva na kvalite. Vždy som bol toho názoru, že ak v ČR majú štyri verejné právnické fakulty, tak na Slovensku by mali byť dve a nanajvýš tri, ale nie šesť. Všetci uchádzači, ktorí sa nedostali na verejnú vysokú školu dostali ponuku študovať na súkromných. Nie je dobré ani to, že Ministerstvo školstva prideľuje fakultám dotácie podľa počtu prijatých študentov. To spôsobuje, že sa prijíma veľký počet študentov. V Českej republike sa nepovolila žiadna súkromná právnická fakulta. Akreditačná komisia (teraz akreditačná agentúra) mala prísnejšie kritériá.
Mnoho studentů Vás zná jako pedagoga. Jaký byl Váš vztah ke svým učitelům za vašich studentských let a jaký máte dnes přístup ke studentům jako univerzitní profesor?
Myslím si, že v minulosti bol trochu väčší rešpekt voči učiteľom. Ale rozdiel je v tom, že dnes majú prirodzený rešpekt a uznanie iba dobrí a múdri pedagógovia. Páči sa mi, že dnes sa robia prieskumy a študenti majú možnosť vyjadriť sa k učiteľom a ich práci. Na druhej strane by sme sa nemali úplne podriaďovať názorom študentov a za každú cenu získavať ich priazeň. Tie prieskumy však nemajú požadovanú výpovednú hodnotu, lebo sa ho zúčastňuje veľmi málo študentov. Prístup profesora k študentom je zrejmý, študenti musia mať zabezpečenú študijnú literatúru, musia mať možnosť na prednáškach počuť výklad hlavne zložitejších inštitútov a zároveň získať ďalšie poznatky a informácie. Učitelia by mali byť na skúškach féroví, a pri vedení bakalárskych, diplomových či dizertačných prác byť nápomocní študentom.
Velmi často jste jezdil přednášet a zkoušet do Čech. Jak na to vzpomínáte?
Naozaj som veľa rokov pôsobil Čechách a mám na to veľmi dobré spomienky, osobitne na pôsobenie na Metropolitnej univerzite v Prahe. Jedno obdobie tam mali vo všetkých stupňoch a formách výuku v oblasti priemyselného vlastníctva. Takéto zameranie nebolo ani na Slovensku.
Študenti boli žiadostiví a ocenili výklad a poskytnuté informácie. Sedeli na prednáške do jej konca aj keď bola sobota. Štúdium brali veľmi zodpovedne. Študenti v Čechách boli vždy pozorní a boli vďační za prednášku či pomoc pri spracovaní dizertačných prác.
Veľmi mi imponovalo, že na súkromnej univerzite sa dbá na celkovú úroveň pedagogického procesu ale i vedeckej práce vrátane publikačných výstupov. Usporiadali sa viaceré vedecké konferencie, pričom jej účastníkmi boli aj študenti.
V posledných rokoch som už ale musel prednášať po česky, čo mi nerobilo problém, lebo mladí ľudia už neprichádzali do styku so slovenčinou tak často ako tomu bolo predtým.
Musím však povedať, že na českých vysokých školách som spoznal veľa výborných odborníkov, kolegov, medzi ktorými mám dodnes priateľov. Je potrebné však poznamenať, že tie priateľstvá vznikali pomaly, a ich zásadným predpokladom bolo, že ste si najprv získali ich kolegiálne uznanie a že ste ich svojou prácou vlastne presvedčili, že môžeme byť aj priateľmi.
Jako advokát máte i praktickou zkušenost s právní praxí. Co si z praxe berete do výuky a jak praxe ovlivnila Vaše akademické myšlení?
Na začiatku nebolo jednoduché učiť študentov bez akejkoľvek praxe. Neskôr som sám pocítil ako mi skúsenosti z praxe pomáhajú pri výuke, ako môžem čerpať z poznatkov ktoré prinášal život. Zároveň som študentom zdôrazňoval (a zdôrazňujem dodnes) ako je dôležité poskytovať právne služby na úrovni a zodpovedne.
Co považujete za dosud nejvýznamnější úspěch ve Vaší kariéře a čeho byste se ještě rád do budoucna dotkl (co se týče například nových publikací či projektů)?
Keď sa ohliadnem do minulosti tak, si myslím, že skôr možno išlo o malé, ale viaceré úspechy. Ako dekan fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (v rokoch 1999–2002) som mal možnosť riadiť fakultu podľa svojich predstáv a viesť ostatných k dobrej práci. V tom období bol možný výber dobrých uchádzačov, bolo ich šesťnásobne viac než sme mohli prijať. Ako prizývaný člen občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR som sa zúčastňoval na tvorbe pri prijímaní judikátov Najvyššieho súdu SR. Vždy ma potešilo, ak môj názor odobrili také autority ako sudcovia Najvyššieho súdu SR. Dokonca obchodno-právne kolégium prijalo a publikovalo dva judikáty ktoré sa opierali o moje výklady v publikácii Právo duševného vlastníctva. To som bol veľmi poctený. Za malý úspech považujem aj to, že sa mi podarilo ako na prvej fakulte v bývalom Československu zaviesť povinný predmet Autorské a priemyselné práva, neskôr Právo duševného vlastníctva. Následne sa zaviedol tento povinný predmet na všetkých fakultách.
Do budúcna už nemám veľa plánov, ale jeden väčší publikačný projekt chystám práve vo vydavateľstve Aleš Čeněk, s.r.o.
Vědecká činnost je často spjatá se studiem a vedením rigorózních a doktorských prací. Jaké téma Vašich studentů Vás poslední dobou nejvíce zaujalo?
Máte pravdu a bolo ich veľa. Zaujímali ma témy, na ktoré sprvoti nebola veľmi dostupná literatúra a bolo pomerne ťažké tie témy spracovať. Boli to napríklad práce týkajúce sa právnych aspektov umelého oplodnenia, zodpovednosti v medicíne, potom ma zaujali elektronické právne úkony a iné. Nedávno jeden študent spracoval bakalársku prácu na zaujímavú tému ktorá sa týkala právnej povahy peňazí. Teraz pripravuje diplomovú prácu a rozširuje úvahy o právne aspekty kryptomien ako je bitcoin a iné.
Bežne ľudia ale i odborníci tvrdia, že sme vlastníkmi peňazí. Aj keď dnes, na rozdiel od minulosti, nie je na bankovkách uvedené že sú vo vlastníctve štátu a falšovanie sa trestá, nič sa nezmenilo na tom, že vlastníkom platných peňazí je štát, ktorý ich vydáva a dáva do obehu, a môže ich aj z obehu stiahnuť.
Vaše práce zasahuje do oblasti práva hmotného i procesního. Které instituty občanského práva podle Vás v praxi stále nejvíce „volají“ po reformě nebo zlepšení?
Určite už niekoľko rokov je úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov úplne mimo realitu. To sa dúfam v novom občianskom zákonníku vyrieši. V tejto súvislosti vítam návrh nových pojmov tak, ako sú v občianskom zákonníku Českej republiky a to pojem majetok a imanie. A tam sa zakotví spoločný majetok manželov a samozrejme aj spoločné imanie manželov.
Jaká je Vaše právní filozofie nebo krédo, které Vás provází Vaší pedagogickou i vědeckou činností?
Ako v živote ako takom aj v pedagogickej či vedeckej práci je potrebná serióznosť, poctivosť a dôslednosť.
Když si odmyslíme akademickou činnost – co Vás inspiruje nebo těší mimo svět práva? Jakým způsobem rád trávíte svůj volný čas – s oblíbenou knihou nebo jiným koníčkem?
Je o mne známe, že milujem klasickú hudbu a operu. Keď som pôsobil aj v Prahe a hlavne keď som tam pricestoval na viac dní, nikdy som nevynechal koncert Českej filharmónie, čo je moje obľúbené teleso, ktoré vždy malo na čele vynikajúcich dirigentov.
Mal som vo veľkej obľube Jiřího Bělohlávka a v súčasnosti obdivujem Semjona Byčkova, ktorých koncerty boli vždy vypredané a vždy na vynikajúcej úrovni. Veľmi často som navštevoval, a to platí aj dodnes, aj operu, či už v Národnom divadle alebo v Štátnej opere, no rád zavítam aj na činohru, alebo muzikál.
Okrem hudby mám rád hokej. Hokeju som začal fandiť keď som mal 6 rokov a Košiciach ešte nebola ani zakrytá ľadová plocha. Vtedy to bola Dukla Košice (dnes HC Košice) a môj veľký obľúbenec bol brankár Jiří Holeček, ktorý tu hral počas svojej vojenskej služby a ostal v Košiciach dlhé roky. Jeho dres s č. 1 visí pod strechou na našom štadióne.
