Vývoj inštitútov vecných práv

Vecné práva tvoria významnú časť majetkových práv. Tieto práva boli rozpracované v kontinentálnom právnom sytéme v teórii rímskeho práva, v priebehu vývoja spoločnosti sa názory na ich význam, druhy, zmysel či podstatu menili. Predložené vysokoškolské učebné texty sa pokúšajú čiastočne analyzovať jednotlivé inštitúty vecných práv, a to z hľadiska ich vývoja v Uhorsku, ako aj v Európe, či iných krajín mimo európskeho kontinentu, ktoré nepochybne ovplyvnili vývoj európskeho práva. Cieľom práce je z hľadiska historického vývoja ponúknuť pohľad na vývoj vecných práv vo všeobecnosti. Prvá časť textov je zameraná na právo uhorské. Druhá časť poukazuje na vývoj inštitútov vecných práv v jednotlivých krajinách (Mezopotámii, Egypte, Poľsku, Rusku, Anglicku, Nemecku). Tretia časť textov je zameraná na vývoj predmetných inštitútov vo vybraných novovekých kodifikáciách európskeho práva. Autor do tejto časti učebných textov zaradil aj československý Občiansky zákonník z roku 1950, ktorým definitívne ku prekonaniu obdobia právneho dualizmu.